Slovenská národná strana (SNS) vyjadruje znepokojenie nad manipuláciou so slovenskou spoločnosťou, nad zvyšovaním kontroly ,,nepohodlných ľudí“ , neschopnosťou alebo neochotou vyšetriť kauzy a aféry. V štáte sa rozmáhajú praktiky, ktoré začínajú pripomínať praktiky minulého režimu.
SNS reaguje na najnovšiu kauzu ohľadom odpočúvania novinára Toma Nicholsona. Nejde však len o túto kauzu – ďalších podobných a oveľa väčších afér zažilo Slovensko v ostatnom čase neúrekom. Nejde ani o to, že SIS tvrdí, že ,,nahrávka z odpočúvania spomínaného v pôsobnosti SIS nevznikla“. Odpočúvanie je povolené za istých pravidiel, a po týchto tvrdeniach to znamená, že povolené buď nebolo, alebo opäť ktosi čosi zahmlieva. V každom prípade bol porušený zákon, a jeho porušenie by sa malo dôkladne vyšetriť! SNS dlhodobo apeluje na určenie jasných pravidiel a navrhuje presunúť kompetencie ohľadom odpočúvania pod Národný bezpečnostný úrad.
SNS sa obáva, že tak, ako iné aféry a kauzy, aj táto a ďalšie v budúcnosti, budú zamietnuté pod koberec. Tak ako napr. škandál s odpočúvaním novinárov bývalým ministrom obrany. Je tiež čudné, že ani v kauze kúpy odpočúvacích zariadení počas bývalého ministra vnútra nebola doteraz vyvodená žiadna zodpovednosť.
Nie sú to dobré znamenia ani pre slovenských občanov, ani pre zahraničie, že Slovenská republika je demokratický a právny štát. Občania nedôverujú ani polícii, ani justícii, sú presvedčení že v ich radoch je priveľa korupcie. Sú presvedčení, že svojich práv sa ťažko dovolajú a že sa často s dôkazmi manipuluje v prospech silnejšieho. Za veľký problém považujú vymožiteľnosť práva a fakt, že na miestach, kde by mali sedieť nezávislí a morálne čistí odborníci, sedia politickí nominanti, ktorí rozhodujú podľa farby straníckeho trička. Vzhľadom na to, že neexistuje mechanizmus účinnej kontroly, že zákonodarná, výkonná a súdna moc nie sú oddelené, že neexistuje tzv. systém bŕzd a protiváh, tak sa stále veselo rozhoduje ,,stranícky farebne“. Ale je to na úkor občanov, na úkor poškodených.
SNS sa nevie zbaviť dojmu, že Slovensko po roku 1989 zastalo na polceste v riešení vzájomných vzťahov a prepojenosti jednotlivých inštitútov, že sa čoraz viac vracia k metódam sledovania a aj zastrašovania ľudí, akého sme boli kedysi svedkami. Naši rodičia museli na telesnej výchove povinne nosiť červené alebo modré trenírky. Toto už pre naše deti nechceme!
Andrej Danko
predseda SNS
0